Pavel Alexandrovič Florenskij

'''Pavel Alexandrovič Florenskij''', rus. Павел Александрович Флоренский, (* [[21. január]] [[1882 ]]– † [[december]] [[1937]], dátum je neistý) bol ruský teológ, filozof, matematik a elektroinžinier.

Citáty

Poznám dejiny a historický vývoj myslenia, a preto mi je jasné, že príde čas, keď sa pustia do hľadania stratených fragmentov toho, čo sa ešte nepodarilo zničiť. Avšak tento fakt mi vôbec nie je na útechu, naopak, je mi odporný, pretože je prejavom strašnej ľudskej hlúposti, ktorá pretrváva od počiatku dejín a, zdá sa bude trvať až do ich konca.citované z jeho listu z väzenia, po skonfiškovaní jeho archívu a knižnice; citované podľa Florenskij, Pavel: ''Soľ zeme''. Nové mesto, 1996, s. 84. ISBN 80-85487-32-2
Čo som robil celý život? Skúmal som svet, hľadiac naň ako na jeden celok, ako na jediný obraz a skutočnosť, avšak v každej chvíli, alebo presnejšie, v každej etape svojho života z iného determinovaného uhla nazerania. Vzájomné prepojenia-vzťahy v univerze som skúmal vždy z iného „prierezu sveta“, t.j. usiloval som sa pochopiť stavbu sveta na základe skúmania tých javov, ktorými som sa zaoberal v danej etape života.citované z jeho listu z väzenia synovi Cyrilovi; citované podľa Florenskij, Pavel: ''Soľ zeme''. Nové mesto, 1996, s. 84. ISBN 80-85487-32-2
On je Pascalom našej doby. Je Pascalom nášho Ruska, ktorý je v podstate vodcom všetkých mladých moskovských slavianofilov a ktorý ovpluvňuje množstvo umov a sŕdc v Moskve, v Posade a Petrohrade. Okrem kolosálneho vzdelania a sčítanosti Florenskij hovorí s veľkým oduševením o pravde. Viete, občas sa mi zdá, že on je svätý – natoľko je výnimočný.Florenskij, Pavel: ''Soľ zeme''. Nové mesto, 1996, s. 93. ISBN 80-85487-32-2 (Vasilij Vasilievič Rozanov, ruský filozof)
Otec Pavel bol pre mňa nielen obrazom geniality, ale aj umeleckým dielom; taký historický a prekrásny bol jeho vzhľad. Na to aby ho bolo možné opísať,bolo by treba použiť slová, štetec alebo dláto veľkých majstrov. Pritom on sám sa taký nielen narodil, ale aj bol osobitým výsledkom duchovnej tvorby, vďaka čomu mu bola vlastnou oná jemnosť duchovného a umeleckého vkusu.(Sergej Nikolajevič Bulgakov, ruský filozof)