Fiodor Michajlovič Dostojevskij

Láska je jediná nepremožiteľná sila na svete.MÜHS, Wilhelm: ''Slovom srdca, 365 myšlienok o láske''. Bratislava: Nové mesto, 2000, s. 326. ISBN 80-85-487-61-6
Milovať nejakého človeka znamená vidieť ho, tak ako ho vidí Boh.Porovnaj: MÜHS, Wilhelm: ''Slovom srdca, 365 myšlienok o láske''. Bratislava: Nové mesto, 2000, s. 297. ISBN 80-85-487-61-6
Neschopnosť milovať - to je peklo.MÜHS, Wilhelm: ''Slovom srdca, 365 myšlienok o láske''. Bratislava: Nové mesto, 2000, s. 207. ISBN 80-85-487-61-6
Nezáleží na tom, ako žiť, ale žiť!^[1]
Šťastie nespočíva v šťastí, ale v jeho dosahovaní.^[2]
Ak chcete do človeka vniknúť a nazrieť mu do duše, neskúmajte, ako mlčí, alebo ako hovorí, alebo ako plače, ba ani to nie, ako blčí tými najvznešenejšími ideami, radšej sa mu prizrite, keď sa smeje. - ''Výrastok''
Asi najvyšším prejavom ľudskej dôstojnosti je priznať, že som hlúpejší, keď iný je naozaj rozumnejší a vtipnejší.
Boli dvaja, a zrazu je tu tretí človek, nový duch, celistvý, zavŕšený, ako ho ľudské ruky nedokážu vytvoriť; nová myseľ aj nová láska, až je to strašné… A niet nič vznešenejšie na svete! - ''Besi''
Človek je nešťastný preto, lebo nevie, že je sťastný; jedine preto. To je všetko, všetko! Kto sa to dozvie, ten sa hneď stane šťastným, v tom okamihu. - ''Diablom posadnutí''
Hlúposť je stručná a nie ľstivá, ale rozum prekrúca a skrýva sa. Rozum je podliak, ale hlúposť je priama a statočná. - ''Bratia Karamazovci''
Keby Boh neexistoval, bolo by všetko dovolené.
Koho najväčšmi milujeme, tomu najväčšmi ubližujeme.
Krása je strašná vec. Diabol v nej zápasí s Bohom a bojiskom sú ľudské srdcia.
Kto mlčí je buď natoľko geniálny že nechce ublížiť, alebo hlúpy a nemá čo povedať.
Kto nemá národ, ten nemá ani Boha! Buďte si istí, že všetci tí, čo prestanú chápať svoj národ a strácajú s ním spojenie, strácajú zároveň vieru otcovskú, stávajú sa buď ateistami, alebo ľahostajnými.
Láska je buď malá alebo veľká. Nenávisť je vždy celá.
Láska nie je zábudlivá, len rada zabúda.
Mnohí silní ľudia pociťujú akúsi prirodzenú potrebu nájsť niekoho alebo niečo, pred čím by sa mohli skloniť. Silnému človeku je niekedy vlastná sila veľmi na ťarchu.
Peniaze sú razená sloboda.
Prestali ste rozlišovať zlo a dobro, pretože ste prestali spoznávať svoj národ.
S človekom žijúcim skutočne bez Boha som sa ešte nikdy nestretol. Namiesto toho som sa vždy stretával s človekom nepokojným.
Socializmus je nielen otázka robotnícka alebo takzvaného štvrtého stavu, ale prevažne ateistická otázka, otázka súčasného vtelenia ateizmu, otázka Babylónskej veže, stavanej práve bez Boha, nie aby dosiahli nebesá zo zeme, ale aby nebesá strhli na zem.
Súcit je hlavný a možno jediný zákon bytia celého ľudstva. - ''Idiot''
Tajné vedomie moci je až neznesiteľne príjemnejšie než zjavná nadvláda. - ''Výrastok''
Treba akosi znova trpieť za naše budúce šťastie; vykúpiť ho akýmisi novými mukami. Utrpenie všetko očisťuje... - ''Ponížení a potupení''
Tvrdím, že najlepší človek môže zvykom zhrubnúť a otupieť na úroveň zvera. Krv a moc opájajú: Rozvíja sa hrubosť, zvrhlosť; rozum i zmysly vnímajú napokon tie najnemorálnejšie veci ako čosi príjemné. - ''Zápisky z mŕtveho domu''
Utrpenie, to je i život. Aké potešenie by bolo v ňom bez utrpenia?
Utrpenie a bolesť sú vždy záväzné pre veľké poznanie a hlboké srdce.^[3]
V niektorých prípadoch sa víťaz musí hanbiť pred porazeným práve za to, že nad ním zvíťazil. - ''Výrastok''
Vidíš, vraj, akú radosť má matka, keď sa na ňu jej dieťatko prvý raz usmeje, takú istú radosť má Boh zakaždým, keď z neba vidí hriešnika, ako sa k nemu z celého svojho srdca modlí.
Vzdelanosť sa spája niekedy s takou beštialitou, s takým cynizmom, až sa vám to bridí, a čo akí dobrí alebo zaujatí by ste boli, nenájdete vo svojom srdci ani odpustenie, ani ospravedlnenie.^[4]
šetko je iba konvencia, všetko je relatívne, iba formálne.^[5]
[http://dostojevskij.sk Dostojevskij.sk]

Referencie

↑ Zostavovateľ: KOTRMANOVÁ, Milada.: Perly ducha. Ostrava: Knižní expres, 1996, s.123. ISBN 80-902272-1-X
↑ Zostavovateľ: KOTRMANOVÁ, Milada.: Perly ducha. Ostrava: Knižní expres, 1996, s.165. ISBN 80-902272-1-X
↑ DOSTOJEVSKIJ, Fiodor Michajlovic: Zločin a trest, 2006. ISBN 8085585731
↑ DOSTOJEVSKIJ, Fiodor Michajlovic: Zápisky z mŕtveho domu, 0000. ISBN
↑ DOSTOJEVSKIJ, Fiodor Michajlovic: Zločin a trest, 2006. ISBN 8085585731